romanko

Prečo láska tak strašne bolí No zároveň i rany hojí Vrúcnym citom nám srdce opája Ľúbime sa no i trápime obaja Nepovedaných tisíc slov blúdi mi hlavou Od lásky a šťastia večer padám únavou Vo sne túlim k Tebe sa nežne,jemne Prečo nemôžem byť s Tebou,prečo nie Život je krásny i krutý zároveň V hlave mám zmätok,myšlienok povodeň Prekážok na tisíc stavia mi do cesty Prečo nemôžem byť tam kde si i Ty Možno sa raz moje túžby naplnia Že ja budem tvoj a Ty moja Možno.....