romanko

Chlad dňa Deň svitol, v krásu premenil sa svet, nerád otváram oči, no vstávať musím hneď. Pri mne ležís, krehká sťa prekrásny kvet, vôňa kože, vlasov, vášne - sladká ako med. Predstavy sa búria, no moje telo chladne, odchádzam od teba, návrat v nedohľadne... Kto si dnes vedľa mňa v autobuse sadne? Kým znova s tebou niesom, cítim sa sám, na dne. Ťažké sú tie rána po horúcich nociach, chodím chladným svetom, vnímam zimu v očiach. Túžba spaľuje mi v tele všetko na prach, si pre mňa proste všetko, vieš to? Mám strach... Každý deň čo žijem, zdá sa mi, že snívam, v noci keď sme spolu, pre tie chvíle dýcham, v tvojom objatí sa sám pred sebou skrývam, poznáš ma, som to ja, aj keď iný bývam. Chlad dňa večer vytráca sa, teplo nás dvoch hreje, z očí ženy, ktorú ľúbim, sa radoť na mňa smeje. Sme len ty, ja a noc, po chrbte už nebehá mi mráz, až do rána, keď na krátky čas budeš len túžbou zas.