romanko

Možno... Dážď padal ticho, skoro mĺkvo zaľúbené srdce hlasno tĺklo. Celý čas v daždi sám tam stál a sem-tam jej placho zamával. Možno ju chcel mať veľmi rád len jej to nedokázal povedať. A možno chcel jej vôňu cítiť, byť spolu, za ruku ju chytiť Možno chcel iba pookriať, niekomu svoje srdce dať. Chcel mať silu jej slzu utrieť, iskru radosti v jej oku uzrieť. Po vlasoch ju nežne pohladiť, všetok svoj čas s ňou utratiť. A možno chcel ju blízko mať, túžil po nej, nemohol už stáť, len malý kúsok šťastia vziať "Milujem ťa!" chcel povedať. Dážď padal ticho, skoro mĺkvo zaľúbené srdce samo tĺklo.